Rozhovor s Dietrom Schwartzom o autizme

Dieter bol učiteľom triedy s autistickým chlapcom. Bol s ním v kontakte dennodenne.

Čo si musel v sebe nevyhnutne zmeniť, aby ste spolu mohli vôbec niečo robiť? Menila sa tvoja komunikácia?

Áno, v prvom rade som sa musel naučiť nemať vo svojej komunikácii smerom k nemu emócie, očakávania, dúfania, nádeje, výkon atď. Učil som sa mať nenabité komunikačné pole, keď som s ním rozprával. Inak chlapec odmietal všetko, čo som po ňom chcel.

Preto som trénoval, aby som bol spokojný zvnútra. Predtým, ako s ním rozprávam, počas rozhovoru a po rozhovore, tak, aby on nebol nijakým spôsobom zodpovedný za moju vlastnú spokojnosť.

Okrem toho som sa neskôr naučil darovať mu bezdôvodne, len tak a zadarmo, moju pozornosť. Vo veľa situáciach to bolo i nutné, aby nešiel do deštruktívneho správania.

Zbieral som skúsenosti s tým, akým spôsobom tohto chlapca učiť. Skúšal som vkladať učebnú látku do atmosféry, a vnímal, ako ju chlapec potom pretváral svojim vlastným spôsobom na jeho vlastné. Išlo to.

To, čo opisuješ, majú ľudia pracujúci s autistickými deťmi možnosť študovať? Alebo sú to tvoje skúsenosti, vlastná vnútorná práca, poznanie, rozhovory s Iris Johansson, ktoré ste počas tvojho učiteľovania v triede spolu viedli?

Myslím si, že v tejto odbornej oblasti týkajúcej sa autizmu nie je ešte veľa poznania. Všetko, na čo som prišiel, som objavil s pomocou a pod vedením Iris Johansson (pozn: Iris Johansson je autistická expertka na komunikáciu, pochádzajúca zo Švédska, spolutvorkyňa intuitívnej pedagogiky a jej poznania).

Úvod do témy Autizmus si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch, vo voľnom preklade.

Autizmus je choroba. Ľudia s autizmom majú komunikačnú vadu na vnútornej strane ich osobnosti.

Ľudia s autizmom sa nemôžu rozvíjať po emocionálnej stránke spôsobom ako ľudia bez autizmu. Nemôžu uvoľňovať svoje pocity, pretože ich nervový systém je blokovaný.  Podľa závažnosti choroby je ich nervový systém často v stálom kŕči a nemôže spracovávať impulzy, ktoré prichádzajú. A tak ľudia s autizmom nemôžu ísť cestou pocitov, keď narazia na nedokonalosť alebo nepredvídateľnosť života. Ľudia bez autizmu môžu v týchto prípadoch pocity, ktoré v nich vznikajú, keď ich vnútorný obraz o skutočnosti nesedí so skutočnosťou vonku, uvoľňovať. Týmto spôsobom si prebudujú svoj vnútorný obraz o skutočnosti do podoby, že znovu sedí so skutočnosťou vonku. Ľudia s autizmom tento vnútorný proces zmeny robia len s pomocou vlastného vedomia, pretože cesta pocitov je u nich zablokovaná kŕčom nervového systému.

Ľudia s autizmom nemajú emocionálny filter. Ak majú druhí ľudia v  komunikácii s nimi emocionálny náboj ako napríklad očakávania, dúfania, požiadavky alebo tiež radosť, smútok, strach a hnev,  ľudia s autizmom nevedia tento emocionálny náboj odfiltrovať, a preto k nim často ani nepríde obsah slov, ktoré sú spolu s týmto emocionálnym nábojom povedané. Emocionálny náboj slov im takpovediac priamo udiera do tela, bránia sa proti nemu a tak vôbec nereagujú na komunikačný obsah.

Autisti sú častokrát veľmi citliví na fyzický dotyk a môžu ho len ťažko znášať. 

V sociálnom styku to majú ľudia s autizmom ťažké.  Zdraví ľudia sa učia sociálnemu kontaktu nevedome, pravidlá sociálneho kontaktu prijímajú pocitovo. Pocítia to, ako sa v ktorej situácii očakáva, že sa budú správať a čo je v súlade so spoločenskými normami. Väčšina ľudí bez autizmu však prijala tieto spoločenské normy úplne nevedome, nevie ľuďom s autizmom povedať, ako sa obvyklým spôsobom správať, aby pre prípad, že to uznajú za zmysluplné, mohli úplne vedome dbať na spoločenský kód správania.

 Autisti sa nevedia prispôsobiť a nevedia prijať veci ako „Musíš to spraviť, aby druhí ľudia neboli nespokojní.“ Ľudia s autizmom musia všetko, čo od nich niekto druhý chce, najprv pretvoriť na svoje vlastné, zo svojej vlastnej vôle, prv než to môžu robiť. K tomu je zmysluplné mať nenabité komunikačné pole, ak sa s nimi chceme rozprávať. Pre komunikáciu je tiež nápomocné, aby to, čo vnútorne máme v sebe, súhlasilo s tým vonkajším, čo rozprávame alebo konáme.

Aspergerov syndróm je forma autizmu. Prejavuje sa predovšetkým v sociálnej neschopnosti, ale sú možné i prejavy stereotypného správania sa. Ľudia s Aspergerovým syndrómom nevedia čítať sociálne kódy, často tiež nevedia interpretovať mimiku.

Deti s autizmom alebo Aspergerovým syndrómom nám môžu veľmi pomôcť rozvinúť našu komunikáciu, pretože tým, že sa nevedia prispôsobiť, sú veľmi precíznym zrkadlom pre našu vlastnú komunikáciu…..