Seminár intuitívnej pedagogiky 8. – 10. júna 2018

Srdečne vás pozývame na Seminár intuitívnej pedagogiky s lektorom Dietrom Schwartzom, ktorý sa uskutoční 8. – 10. júna 2018 v priestoroch Súkromnej základnej školy waldorfskej v Bratislave.

Téma semináru je: Nové deti, Aspergerov syndróm a autizmus

Prihlásiť sa je možné do 3.6.2018

Online prihláška

Cena: 1 seminár –  85 eur.

Seminár bude tlmočený do SJ.

Dieter Schwartz (Nemecko) je  kouč a mentor vzdelávania pedagógov, dlhoročný učiteľ na waldorfskej ZŠ, vysokoškolský učiteľ Alanus Hochschule Institut Manheim, hudobný skladateľ a dirigent.

V októbri 2017 a februári 2018 sa uskutočnili dva zo série troch seminárov pre školský rok 2017/2018, s témami Ako sa človek učí?Priestor a hranice vo výchove. Nastávajúci seminár je posledným z pripravenej série. Pre ďalší školský rok 2018/2019 pokračujeme vo vzdelávaní v intuitívnej pedagogike novým ročným cyklom troch víkendových seminárov. Témy pripravujeme.

Termíny pre nový ročný cyklus sú tieto:

19. – 21. október 2018

8. – 10. február 2019

7. – 9. jún 2019

 

Časový harmonogram seminára intuitívnej pedagogiky 8. – 10. júna 2018 s témou : Nové deti, Aspergerov syndróm a autizmus

Piatok  18:00 – 20:30

17:30                             registrácia účastníkov

18:00 – 20:30                úvodný blok,  s Dietrom, otvorenie seminára, intuitívne hry

Sobota 9:00 – 21:00

 9:00 – 10:30                  werbeck hlasové cvičenia, intuitívne hry, cvičenia

Fika – káva, čaj pauza

11:00 – 12:30                prednáška na tému s diskusiou

Obedná pauza

14:00 – 15:30                intuitívne hry, cvičenia

Fika – káva, čaj pauza

16:00 – 17:30                pokračovanie prednášky

Večerná pauza

19:00 – 21:00                večerný blok, intuitívne hry, diskusia

Nedeľa  9:00 – 16:00

 9:00 – 10:30                  werbeck hlasové cvičenia /rozhovory na vynorené témy    

Fika – káva, čaj pauza

11:00 – 12:30                intuitívne hry, prednáška s diskusiou

Obedná pauza

14:00 – 16:00                záverečný blok s Dietrom, uzavretie seminára

 

 Dietrov predhovor o dnešných deťoch a deťoch s autizmom si môžete prečítať  v nasledujúcich riadkoch.

Aké sú nové deti, ako nazerajú na svet a čo od nás potrebujú…?

Pre pochopenie súčasných detí si na seminári objasníme vývoj komunikačných dimenzií, pretože zažívame prelom komunikačných dimenzií.

V spoločnosti sa rozširuje nová – štvrtá komunikačná dimenzia. Generácia detí a mladých ľudí do 30 rokov, žije v tejto komunikačnej dimenzii od narodenia a je to pre nich úplne prirodzené prostredie, pretože sa v ňom už narodili. Vo všeobecnosti platí, že deti do desiateho roku života prirodzene nasávajú všetko čo prichádza. To čo príde potom, sú nové veci, ktoré sa učia. My dospelí, ktorí patríme k staršej generácii, môžeme to, čo je teraz taktiež nasávať, ale nie je to pre nás tak prirodzené, je to pre nás oveľa zložitejšie. Preto nachádzame veľmi veľa rozdielov medzi rodičmi a novou generáciou detí. 

Na otázku, čo potrebujú od nás súčasné deti, by som odpovedal, že deti potrebujú, aby neboli utláčané do starých vzorcov, ale aby mohli naplno využiť svoje kapacity a možnosti. Pre tieto deti je najdôležitejší medziľudský kontakt. Ak  majú medziľudský kontakt, ktorý prebieha medzi nimi a niekým druhým, sú spokojné. Čítajú z nás ako z v otvorenej knihy, ako sa komu darí, ako na tom je, a vedia aj čo si myslíme. Ak dospelí hrajú navonok niečo iné, než čo si vnútorne zažívajú, je to pre deti úplne zbytočná hra.

U týchto detí vnímam, že sú viac prepojené samé so sebou, idú si za svojím a ďaleko viac pracujú s vlastnou vôľou. Samé hľadajú miesto vo svete, kde môžu využiť svoj záujem a nadanie, namiesto toho, aby sa prispôsobili niečomu, čo už existuje.

A ide o relatívne veľa. Do tohto bodu, kde sa ako spoločnosť nachádzame teraz, nás doviedlo to, ako bola postavená spoločnosť predtým. Je to kritická situácia, ktorá už nejde ďalej. Sme na hrane s ekológiou, ekonómiu, v sociálnom svete. A to spôsobuje napríklad aj to, že mladá generácia nedôveruje v starý systém, a potrebuje začať s niečím novým. Mladí ľudia sa už nechcú zapájať do systému strachu, nedôvery, konkurencie, pretože pochopili, že miesto konkurencie je lepšie spolupracovať.

V dnešnej dobe je zjavné, že sekundárny svet – svet hodnotenia, analýzy, rolí zabral miesto primárnemu svetu – svetu javov, ľudského kontaktu a pocitov. Veľa ľudí žije v roliach nielen v spoločnosti, ale vo vlastných rodinách, a z tohto dôvodu je pre deti ťažké stretnúť skutočných autentických dospelých. Taktiež sa dospelí snažia byť vo svojich povolaniach profesionálni a zatláčajú svoje pocity do úzadia. Preberajú zodpovednosť namiesto toho, aby zodpovednosť žili. Preto pre deti nie je ľahké, aby sa cítili chránené a v bezpečí. 

Deti sa necítia dostatočne chránené i preto, že často vyrastajú s maximálne dvoma blízkymi dospelými. Ak títo dospelí nie sú poruke, alebo sú myšlienkami a starosťami inde, než v prítomnosti, nemôžu sa deti na nich obrátiť a zároveň nenachádzajú za nich žiadnu náhradu. Častokrát sú odkázané samé na seba i v situáciach, ktoré nepoznajú, ktoré sú pre ne neprimerané a sú nad ich možnosťami. Táto nechránenosť, v ktorej sa deti ocitajú, zaťažuje ich nervový systém. Pokiaľ sa deti cítia takto nie dostatočne chránené dospelým človekom, v situáciach reagujú útokom, obranou alebo útekom. Sú to však prejavy autopilotného systému v tele, pri ktorom sa deti nemôžu prirodzene pocitovo vyvíjať. Ich autopilotný systém obrany sa teda aktivuje neprimerane a oveľa skôr. 

Deti s autizmom sa nevedia prispôsobiť a nevedia prijať ako dôvod na konanie takéto a podobné nastavenie: „Musíš to spraviť, aby druhí ľudia neboli nespokojní.“ Autisti potrebujú všetko, čo od nich niekto druhý chce, najprv pretvoriť na svoje vlastné, potrebujú konať zo svojej vlastnej vôle. Ak sa s nimi chceme rozprávať, môže byť emóciami nabité komunikačné pole, veľkou prekážkou. Taktiež je pre komunikáciu s autistami nápomocné, aby to, čo máme vo svojom vnútri, súhlasilo aj s našim vonkajším prejavom. Ľudia s autizmom nám teda môžu výrazne pomôcť rozvinúť našu komunikáciu, pretože tým, že sa nevedia prispôsobiť, sú našej komunikácii precíznym zrkadlom… 

Pre obidve skupiny – deti s autizmom a deti novej štvrtej komunikačnej dimenzie, sa stalo normálnym, že oveľa viac vnímajú to nehmotné vo svete, v komunikácii, vo vzťahoch medzi ľuďmi. Dnešné deti sú k nemateriálnemu vnímaniu oveľa bližšie ako v minulosti…